,Keby bol karneval každý týždeň!" ozývalo sa v piatok z našich tried.
Obdobie tancovačiek a prezliekania sa do masiek neobišlo (našťastie!) ani našu školu. Má veru svoje čaro stretnúť na chodbe superhrdinu, požičať si pero od Snehulienky či vidieť zajace čítať.
Vedeli ste, že niektorí to v živote nemajú vôbec jednoduché? Princeznej niekto neustále stúpa na vlečku, šašov z parochne ku koncu dňa riadne svrbí hlava a taká Havajčanka musí dookola vysvetľovať, čo je vlastne zač.
Takto celí natešení a empaticky naladení sme po výbornom obede na školskom dvore už do rytmu piesní dvíhali ruky (niektorí labky), zápasili o voľnú stoličku či robili piruety s metlou v ruke.
A v tej farebnej, rôznorodej živej atmosfére, keď sa človek nachvíľu zastaví a prizrie bližšie, vidieť v kostýmoch detí obetavé ruky láskavých (starých) rodičov. Ako trpezlivo prikladajú sove na bruško pierko po pierku, vystrihujú pazúry vlkovi či v únave po práci ešte parkujú pred obchodom s kostýmami.
Ďakujeme Ježišovi za ďalší spoločný špeciálny deň, že nás pozýva radovať sa a vzájomne sa potešovať.